PRVÁ MISIJNÁ APOŠTOLSKÁ CESTA – OD SALAMIS PO PAFOS (CYPRUS)
(z príhovorov o. Jána Majerníka)

Prvá misijná cesta Pavla, Barnabáša a Jána Marka sa konala približne v rokoch 46/47-49/50. Jej vedenia sa ujal Barnabáš, rodák z Cypru. Zrejme aj preto sa stal Cyprus prvým cieľom tejto cesty, z jeho túžby ohlásiť rodákom evanjelium spásy. Cesta Cyprom sa začala v prímorskom meste Salamis a skončila v meste Pafos, odkiaľ sa apoštoli odplavili do Malej Ázie, dnešného Turecka. (Viac o týchto mestách pozri v kapitole Zo Salamis do Pafos)

Biblia spomína len Salamis a Pafos – tieto dve miesta Cypru, ktoré apoštoli navštívili. O ich ďalších krokoch týmto územím sa Biblia nezmieňuje. Máme správy len z ortodoxných pravoslávnych prameňov, že apoštoli nešli popri mori, ale príjemnejším horským prostredím pohoria Trodos. A skutočne - keď sledujeme aj ďalšie Pavlove cesty, vidíme, že predovšetkým v lete dával prednosť putovaniu horskými oblasťami, kde nebolo tak teplo.

DÔVODY ROZCHODU JÁNA MARKA S PAVLOM

Hoci je Barnabáš spočiatku uvádzaný ako líder apoštolskej cesty, práve tu, na Cypre, v meste Pafos, sa poradie apoštolov Barnabáša a Pavla obracia. Pavol sa od tohto momentu spomína ako vodca apoštolskej cesty a Barnabáš ustupuje do úzadia.
Nato sa oddeľuje od Pavla Ján Marek. Dnes sa vedú diskusie o tom, aký bol dôvod tohto rozdelenia. Isteže – Pavlova povaha nebola ľahká. Bol to cholerik a mal aj mnoho nepriateľov. Vyjsť s ním nebolo jednoduché. No i napriek tomu sa dnes skôr predpokladá, že dôvodom nezhôd medzi Pavlom a Jánom Markom boli skôr doktrinálne dôvody. Pavol bol progresívny, svojim spôsobom liberál – obriezka nebola preňho dôležitá, nepovažoval za podstatné jedávať kóšer jedlá, čo na zanieteného Žida Jána Marka, ktorý pochádzal z konzervatívnych jeruzalemských kruhov, muselo pôsobiť prinajmenšom rozpačito. Liberalizmus Pavla bol teda pravdepodobne tým hlavným dôvodom, prečo sa s ním Ján Marek nezniesol. Ako sa v tomto smere zhodol Pavol s Barnabášom, ktorý bol tiež svojimi názormi ortodoxnejším Židom ako Pavol, o tom zmienku v Písme nemáme.

„ŠTYRIDSAŤ BEZ JEDNEJ“ OD SVOJICH

Avšak aj keď bol Pavol v otázkach týkajúcich sa židovstva viac liberálom, predsa sa pri svojich apoštolských cestách viditeľne opieral o synagógu. Ohlasoval evanjelium v prvom rade v židovských synagógach. Určite však nemieril do tých najortodoxnejších, kde predpokladal okamžité odmietnutie. Skôr mu boli bližšie otvorenejšie liberálne kruhy, o ktorých sa v rámci židovstva vedelo.
V žiadnej synagóge to Pavol nemal ľahké. Všade viac alebo menej ho považovali za zradcu židovskej viery, za samozvanca, ktorý odmieta pre Židov neodmysliteľnú obriezku. Práve v synagóge v meste Pafos na Cypre okolo roku 45 dostal „štyridsať bez jednej“ rán bičovaním. Židia mali svoje praktiky, ako udržať poriadok a disciplínu v synagóge a bičovanie patrilo k týmto spôsobom.

Pavol musel veľmi veľa zniesť pre Krista pri ohlasovaní evanjelia. Od tých vlastných zvlášť. Miesto v Pafos, kde bol Pavol bičovaný svojimi rodákmi, navštívil v rámci svojej apoštolskej cesty Benedikt XVI. Tu predniesol príhovor v starogréčtine.

PAVOL MAL RÁD HORY A MORE

Pavol pri cestovaní dával prednosť cestovaniu po mori. Po mori sa cestovalo iba v lete, lebo v zime boli búrky a silné dažde. Ale v jarnom až jesennom období more bolo bezpečnejšie ako súš. Na lodi bol za bezpečnosť a životy všetkých cestujúcich zodpovedný kapitán. Vždy bol i dostatok proviantu, ktorý sa nakladal na loď v prístave.
Naproti tomu cestovanie po súši nebolo bezpečné. Na cestách bolo množstvo zbojníkov a aj divej zveri bolo kedysi viac ako dnes. Z dobových prameňov vieme, že i hostinskí zbojníkom udávali tipy na hostí, ktorých sa oplatí okradnúť. Preto v tej dobe ľudia cestovávali v karavánach. Aj na veľké sviatky do Jeruzalema bolo zvykom cestovať vo väčších skupinách.
A keď musel Pavol putovať po súši, putoval horskými oblasťami. V jeho veku už nebolo jednoduché prekonávať dlhé kilometre za horúčav. Ohlasovanie evanjelia v prímorských mestách – nakoľko to bolo možné – situoval radšej do zimných mesiacov, pretože vtedy pri mori nebolo tak nepríjemne teplo. A ani toľko komárov. Z tradície (od Tertuliána) vieme, že Pavol na jednej z apoštolských ciest dostal maláriu. Odvtedy sa prímorským oblastiam v lete vyhýbal. (Ale napríklad vieme, že v prímorskom Efeze strávil až tri roky.)

CIEĽ PAVLOVÝCH CIEST – ZAKLADANIE ZBOROV

To predpokladalo vytvoriť si sieť zanietených, horlivých a verných spolupracovníkov. Pavol musel byť do značnej miery spoločensky otvorený človek. A hoc mal aj nepriateľov, Sväté Písmo uvádza nespočetné množstvo jeho priateľov a spolupracovníkov. Pavol sa vždy staral, aby aj keď z mesta odíde, mal svojich pokračovateľov, ktorí dohliadnu na učenie a rast zboru.

Najvernejších spolupracovníkov mal Pavol v Timotejovi a do určitej miery aj v Títovi, ktorého nechal ako biskupa na Kréte. Medzi najvernejších nesporne patrí i Lukáš, ktorý dlho sprevádzal Pavla ako zapisovateľ. V Korinte to boli manželia Priscilla a Akvila, ktorí ho sprevádzali až do Efezu. Predovšetkým zo záveru Listu Rimanom (16. kapitola) vidno, koľko ľudí Pavol poznal. Títo spolupracovníci boli chrbtovou kosťou prvej cirkvi.

1 Odporúčam vám našu sestru Fébu, služobníčku cirkvi v Kenchrách. 2 Prijmite ju v Pánovi, ako sa patrí na svätých, a pomáhajte jej vo všetkom, čo bude od vás potrebovať, veď aj ona pomáhala mnohým, aj mne samému.
3 Pozdravujte Prisku a Akvilu, mojich spolupracovníkov v Kristovi Ježišovi. 4 Oni nastavili vlastné šije za môj život. Im som nielen ja zaviazaný vďakou, ale aj všetky cirkvi z pohanov. 5 Pozdravte aj cirkev v ich dome. Pozdravte môjho milovaného Epaineta, prvotinu Ázie v Kristovi. 6 Pozdravte Máriu, ktorá veľa pracovala pre vás. 7 Pozdravte Andronika a Juniáša, mojich pokrvných a spoluväzňov, ktorí sú známi medzi apoštolmi a už predo mnou boli v Kristovi. 8 Pozdravujte Ampliáta, môjho milovaného v Pánovi. 9 Pozdravte Urbana, nášho spolupracovníka v Kristovi, i môjho milovaného Stachysa. 10 Pozdravte Apella, osvedčeného v Kristovi. Pozdravte tých, čo sú u Aristobula. 11 Pozdravte Herodióna, môjho pokrvného. Pozdravte tých, čo sú u Narcisa a sú v Pánovi. 12 Pozdravte Tryfainu a Tryfózu, ktoré pracujú v Pánovi. Pozdravte milovanú Persidu, ktorá veľa pracovala v Pánovi. 13 Pozdravte Rúfa, vyvoleného v Pánovi, i jeho aj moju matku. 14 Pozdravte Asynkrita, Flegonta, Hermesa, Patrobasa a Hermasa a bratov, čo sú s nimi. 15 Pozdravte Filológa a Júliu, Nerea, jeho sestru i Olympasa a všetkých svätých, čo sú s nimi. (Rim16,1-15)

Pavol mal aj dobrú pamäť, keď ich takto všetkých dokázal vymenovať.

Iste niektorí z učeníkov Pavla aj sklamali. Keď čítame 1Tim, máme tam istého Démasa, Demetera atď., o ktorých Pavol hovorí, že ho nepochopili, že ich zlákal tento svet, že mu narobili veľa zla. Tieto vzťahy mohla však komplikovať i Pavlova ťažká povaha.